Pôvodne bol zen len technickou záležitosťou, náukou o rôznych spôsoboch meditácie, vhodných cvičeniach sústredenosti, ktoré mali dopomôcť k pochopeniu zložitého učenia Buddhu. Časom sa ale ukázalo, že človek koniec koncov ani nepotrebuje viac, než vedieť sa sústrediť, keď chce niečo robiť poriadne. Teda, ak sa chce stať opravdivým človekom, je treba sústrediť sa na bytie a život. Toto pochopil istý učený mních Bódhidharma na svojej misijnej ceste z Indie do Číny, pri ktorej navštívil vtedajšieho cisára Wu. Ten sa mu pochválil, koľko založil kláštorov, dal vyrobiť veľa sôch a prepísať buddhistické písma, ale na otázku, aké zásluhy tým získal, dostal odpoveď, že žiadne, pretože to všetko je k ničomu. Keď potom ešte na otázku, aká je podstata svätého učenia dostal odpoveď, že „prázdnota“ a na rozhnevané zvolanie: „Kto si, že sa takto opovažuješ hovoriť?“ poznamenal: „ja neviem“, máme tu stručnú definíciu učenia zenu.

Bódhidharma po tomto rozhovore odišiel do ústrania, kde údajne deväť rokov meditoval pozerajúc na bielu stenu, až mu ochrnuli nohy. Samotný zen nevlastní žiadne dogmy. Pohŕda i štúdiom textu. Hovorí, že Buddhová náuka v intelektuálnych špekuláciách je nepoznateľná a odvádza o podstatného cieľa, ktorým je osvietenie. Majstri ranného zenu nenechávali žiadne záznamy, pretože boli proti akémukoľvek písomnému odovzdávaniu učenia. Zen učí, že život nie je intelektuálna hádanka, ktorú je treba riešiť, ale mystérium, ktoré je treba zažiť. Zmyslom života je žiť, tzn. byť tu a teraz celkom vedome. Je to umenie prežívať bezprostredne, bdelo a prítomne opravdivú skutočnosť. Človek je v zajatí žiadostivého srdca, ktoré nás zotročuje a len človek, ktorý sa vzdá svojho „ja“, ktorý dokáže umierať sebe samému, svojím plánom a túžbam dosiahne nesmrteľnosť. Ak nie sme schopní vzdať sa toho, čo vlastníme, staneme sa obeťou vlastného vlastníctva. Ak chceme dosiahnuť pravý mier, musíme sa vzdať toho, čo máme, tzv. púšťanie. „Púšťanie je srdcom zenu. Zen znamená vymaňovať sa zo zajatia.“

Zen popiera akúkoľvek filozofiu. Jediným zdrojom poznania je skúsenosť, zážitok. Zen učí prestať chápať a myslieť v pojmoch a zamerať sa len na prežívanie skutočnosti takej, aká je. Podľa neho je najväčšou prekážkou pri prežívaní bezprostrednej skutočnosti náš rozum, naše logické myslenie a chápanie všetkého v pojmoch. Rozum je okrádačom mŕtvol, preto sa treba zbaviť sebaidentifikácie so svojím rozumom. Niektoré výroky majstrov zenu hovoria: „Prestaň existovať!“, „Usmrť sám seba!“, „Zomri, pokiaľ žiješ, a buď dokonale mŕtvy. Potom rob, čo chceš – všetko je dobré“, „Zbav sa akejkoľvek túžby, dokonca i túžby dosiahnuť satori. Potom sa zbav i tohto zbavovania.“

Zen nestrpí ani duchovnú autoritu. „Ak sa stretneš s buddhom, usmrť buddhu.“ Chce zabrániť tomu, aby sa čokoľvek postavilo medzi človeka a priamy zážitok skutočnosti. Zen navyše miluje paradox, pretože sám život je paradoxný. Cieľom zenu je prázdnota, dosiahnuť stav vyprázdnenia sa a úplne sa zjednotiť s nekonečnou skutočnosťou, odosobniť sa. Vtedy ostane len čisté vedomie nezávislé na vlastnom ja.

Tieto kontaktné šošovky sú vhodné aj pri meditácii.