Techniky meditácie sú popísané napríklad v (3). V meditácii sa rozlišujú tri základné formy: uvedomenie, koncentrácia a pozorovanie. Žiak povinne medituje (medituje sa so skríženými nohami, tzv. lotosový sed, s vystretým chrbtom a v odlúčenosti spôsobom zazenu), žije jednoducho a striedmo a pokúša sa vylúštiť kóany, paradoxy, ktoré mu majster uložil. Od žiaka sa vyžaduje aj fyzická práca. Máva pravidelné rozhovory s majstrom, ktoré sú buď o podstate zenu, o základných pravdách, zmysle života, alebo mu prednesie výklad kóanu, o ktorom si myslí, že je správny. Podľa štýlu majstra dostáva odpovede paradoxné, nezmyselné, triviálne, alebo dostáva namiesto odpovede zaucho, buchnát, úder palicou, skríknutie, bez zrejmej závislosti na otázke, alebo probléme. To žiaka privádza do neistoty, strachu a narúšajú sa mu jeho ustálené predstavy, vrátane predstavy o jeho vlastnej autorite. V jeho mysli rastie zmätok a je dohnaný k tomu, aby sa vzoprel najvyššej autorite, na ktorú spoliehal – svojmu učiteľovi. Pritom zistí, že je možné byť sám sebou, že môže prevziať plnú zodpovednosť za seba, pravda, ak sa pred tým psychicky nezrúti.
Spomenuli sme, že žiakovi sa predkladá kóan. Kóan je racionálne neriešiteľná, paradoxne protichodná úloha, ktorá aktivuje rozum, uvádza ho v zmätok, vyčerpáva a nakoniec paralyzuje. Často sú obsahom kóanu anekdotické, legendárne, biografické udalosti, dišputy a výroky veľkých majstrov zenu. Najdôležitejšie príklady kóanov sa zachovali v dvoch zbierkach: Hekigaroku a Mumonkamu. Kánom môže byť napríklad otázka: „Ako znie tlesknutie jednej ruky?“, alebo: „Ak máš palicu, dám ti ju. Ak nemáš palicu, zoberiem ti ju“.

Meditujúci takéto hádanky rieši aj niekoľko rokov, pričom majster používa šokovú terapiu a vytrháva ho z jeho vnútorného sveta. Svet vnútorný a skutočný sa začnú prelínať, až nakoniec meditujúci nevidí rozdiel. Jediná nezávislá realita je prázdnota a v tejto prázdnote nastáva satori – osvietenie. „Až keď sa myseľ uštve k smrti, je človek zrelý k osvieteniu.“ (Dešimaru). 1.1.3 Význam meditácie v zene

Zen sa pomocou meditácie sústreďuje výlučne na dosiahnutie skúsenosti osvietenia, tzv. satori, ktoré je zmyslom zenu. Satori sa vykladá ako osvietenie, extáza. Ide o existenciálnu skúsenosť, ktorou sa človek prepracováva k dokonalému poznaniu seba samého i sveta, v ktorom žije a vidí veci také, aké sú. Ten sa usiluje o bezprostrednú skúsenosť osvietenia, ktorú prežíval Buddha v jej pôvodnej forme a ktorá z neho urobí samotného buddhu (prebudeného). Navyše, človek môže len vytvárať podmienky na to, aby sa satori „prihodilo“, samotné satori príde nezávisle od jeho vôle. Niektoré výroky majstrov hovoria: „Satori je zážitok absolútnej jednoty môjho ja a vesmíru. Poznávame, že všetko, ja a to, čo ma obklopuje, je prázdne. Všetky veci sú len obyčajným zdaním!“ (Kjózo). „Tu vidí človek pravú podstatu sveta.“ (Sekiguči). „Takzvané osvietenie neznamená nič iné, než absenciu môjho ja a prirodzenosti.“ (Arifuko). „Podstatné pri osvietení je to, že sa moje ja stáva ničím.“ (Baso). Cesta k satori sa vyjadruje pomocou desiatich bodov: Hľadanie strateného vola, nachádzanie stôp, objavenie vola, zmocnenie sa vola, krotenie vola, jazda na volovi, zabudnutie na vola, zabudnutie na seba, návrat na pôvodné miesto a ohlasovanie.
Tieto kontaktné šošovky sú vhodné aj pri meditácii.